Prípad urgentného reštartu stavebníctva – COVID 19

Pri výbere rozumne má nová infraštruktúra tiež schopnosť zlepšiť výkonnosť a konkurencieschopnosť hospodárstva ako celku a priniesť širšie sociálne výhody.

Bohužiaľ, stavebný priemysel, ktorý je vyzvaný na vybudovanie tejto novej infraštruktúry, je už nejaký čas v zlom zdravotnom stave.

Zisky klesali a rizikové profily sa zvyšovali, pretože megaprojekty sa stali novou normou. Dokončenie projektu je skôr dôvodom na úľavu ako oslava a zmluvné spory a obchodné zlyhania sú bežné v celom dodávateľskom reťazci.

V tomto prostredí nemôže byť prekvapením, že pre toto odvetvie je čoraz ťažšie získať a udržať si ďalšiu generáciu profesionálov v tomto odbore.

Všeobecne sa uznáva, že sme momentálne v 4. priemyselnom veku. Tento digitálny vek sleduje vek počítačov / automatizácie, masovej výroby a napájania.

Pokiaľ ide o výstavbu, štvrtý vek mal ohlasovať rozsiahle prijatie Building Information Modeling (BIM), ktorý prostredníctvom zdieľania digitálnych informácií poskytne prehľad a nástroje na efektívnejšie plánovanie, navrhovanie, výstavbu a správu budov a infraštruktúry. To by zase viedlo k zvýšeniu produktivity a zníženiu nákladov na životnosť majetku.

Napriek tomu, že bol BIM zavedený pred 20 rokmi, mal byť stále široko prijatý ale zriedka sa používa na čokoľvek iné ako na zisťovanie konfliktov medzi obchodmi a na Slovensku vôbec.

Okrem toho v rovnakom období dosiahol rast produktivity práce v stavebníctve v priemere iba 1 percento ročne v porovnaní s rastom 2,8% v prípade celkovej svetovej ekonomiky a 3,6% v prípade výroby.

Prečo zlyhala konštrukcia 4.0?

Stavebný priemysel je veľmi kontroverzný. Kontrakty sa nepripisujú na zabezpečenie úspechu projektu, ale na ochranu pozícií v prípade, že dôjde k chybe a zriedka sú zosúladené obchodné záujmy zainteresovaných strán.

Dodávatelia sa viac zameriavajú na riadenie podnikových rizík projektových rizík ako na investovanie do budúcnosti. Dizajnéri sa viac zameriavajú na minimalizáciu šance na prémie zvyšujúce nároky na profesionálne odškodnenie ako na inovácie. Klienti sa viac zameriavajú na demonštráciu vnímanej hodnoty za peniaze pre svojich akcionárov (najnižšia cena) než na dosahovanie skutočných hodnotových výsledkov.

Tieto imperatívy definujú kultúru organizácie a nakoniec kultúru stavebného priemyslu.

Ak je prvoradou kultúrou odvetvia nedôvera a každá strana nerobí nič iné, len sa stará o svoje vlastné záujmy, môže byť nemilo prekvapením, že nástrojom a procesom zvyšujúce produktivitu, ako sú BIM a Lean Construction, ktoré sa spoliehajú na spoluprácu a zdieľanie informácií sa nepodarilo uchytiť.

Najdôležitejším prvkom je rozvoj kultúry vzájomného rešpektu. Na stavbu by sa nemalo pozerať ako na hru s nulovým súčtom, kde sa úspech jedného účastníka automaticky považuje za stratu pre druhého.
Zmluvy by mali povzbudzovať spoluprácu v rámci dodávateľského reťazca a skôr by mali zosúlaďovať záujmy účastníkov, než by ich mali stavať proti sebe. Mali by obsahovať štandardné výrazy, byť napísané jednoduchou rečou a poskytovať spravodlivý podiel na riziku.
Procesy obstarávania by mali byť efektívnejšie a okamžitá platba za vykonanú prácu by mala byť skôr právom ako luxusom.

Požiadavka koordinovanej reakcie na hospodárske oživenie po COVID-19 a potreba, aby stavebný priemysel zohral pri tejto obnove hlavnú úlohu, poskytuje jedinečnú príležitosť na obnovenie fungovania stavebného priemyslu a jeho nastúpenie na udržateľnejšiu cestu, ale na to, aby sa tak stalo, je potrebné zosúladené a koordinované konanie priemyselných združení a vládnych organizácií, ktoré môže spôsobiť iba kríza.